<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

Rodičia kreslia deťom na zadky tekvice a zverejňujú ich na Instagrame, informovali pred časom médiá. Prežívanie materstva sa za ostatné roky zmenilo tak, že mnohé staré matky sa chytajú za hlavu, keď vidia, koľko pozornosti venujú ich vnučky výberu oblečenia pre svoje deti. Na druhej strane, hlavne v západných krajinách sa zlomilo tabu a ženy otvorene rozprávajú o tom, že materstvo nie je nič pre nich.

Ako vidí tento vývoj historička, ktorá sa touto oblasťou zaoberá šesťdesiat rokov? Francúzskej profesorky YVONNE KNIBIEHLEROVEJ (96) sa na to pýtala VERONIKA COSCULLUELA.

Čo hovoríte na to, že dnes matky prisudzujú veľa pozornosti imidžu, publikujú fotografie detí na sociálnych sieťach a rady vytvárajú dojem šťastných rodín. Je to trend doby?

Nie je to nič nové. Toto sme my, staršie generácie, videli v časopisoch často. Výjav vždy šťastnej, usmievavej rodinky, mamy, domácej panej. Bolo to v móde dávno pred érou internetu. Móda „superžienok“ sa objavila v osemdesiatych rokoch. Podľa nej museli superženy vedieť všetko a vedieť to dobre urobiť. Vždy sa našli ženy, ktoré zazlievali iným, že vystupujú ako dokonalé paničky. Ja osobne vždy pripomínam knihu Michelle Fitoussiovej Už máme dosť Super woman.

Nie je uverejňovanie takýchto fotografií chválenkárstvo? A nie je to už za hranicou?

Podľa mňa sú tie fotografie úprimné. Tieto ženy sú hrdé na to, že sú matkami. Deti sa dnes stávajú raritou. Ženy na ne často čakajú dlho. Lebo robili kariéru alebo preto, že ich manželia ešte neboli pripravení.

Niektorí tvrdia, že kedysi bolo materstvo prirodzenejšie a intuitívnejšie. Dnes sú časopisy, knihy, weby výlučne pre matky. Materstvo akoby sa študovalo.

Áno, moje staré mamy skutočne prežívali materstvo ako niečo banálne. Zostali doma, kde im pomáhali príbuzní. Nasledovali príklad svojich matiek, sestier, susediek. Dnešné matky sú vystavené trom druhom skúšok - takmer všetky pracujú, mnohé sú samy a po tretie, sú zaplavené množstvom rád a príkazov od lekárov či psychológov a expertiek na materstvo. To vyvoláva čoraz úzkostlivejšie stavy.

Yvonne Knibiehler

Čo vás zaujalo na dnešných matkách ?

Kedysi sa matky veľmi neodvažovali sťažovať. Dnes všetky premýšľajú o svojich podmienkach a to, čo hovoria, je zaujímavé. Moja organizácia Demeter-Core viedla prieskum na tému - darovať život, prečo a ako. Mnoho žien odpovedalo, že deti nechcú. Najčastejšie argumenty? Tehotenstvo ich znechucuje a pôrod ich desí. Boja sa deformácie tela, toho, že budú trpieť, boja sa zlého zaobchádzania zo strany zdravotníckeho personálu, majú strach zo straty partnera a strach z neznámeho. Často sa zľaknú zodpovednosti. Hovoria, že vychovať dieťa nie je ľahké a že mu treba zasvätiť celý život. Niektoré na rovinu povedia, že by sa radšej venovali svojmu osobnostnému rozvoju. Nájdu sa aj také, ktoré vravia, že v nich vyvoláva obavy okolitý svet - speje k horšiemu.

Prekvapilo vás to? Ide o nejakú revolúciu v chápaní materstva?

Jediná revolúcia je revolúcia slobody prejavu. Pred 21. storočím nebolo možné vysloviť, že sme z materstva sklamané. Tie, ktoré sa odvážili a jedného dňa to povedali - buď z rozčúlenia, alebo z únavy -, sme nepočúvali. „Upokoj sa, zajtra to bude lepšie,“ hovorili sme. Dnes ženy rozprávajú o problémoch otvorenejšie. A ich slová, na rozdiel od minulosti, počúvame.

Sčasti áno. Vďaka anonymite, ktorú ženám poskytujú internetové fóra a blogy, si ženy medzi sebou vymieňajú skúsenosti slobodnejšie, akoby sa rozprávali pri káve s kamarátkami. Problémy priznávajú ľahšie, vzájomne si dodávajú odvahu, spolu tvoria akúsi masu matiek, vytvárajú spoločnú identitu. Kedysi boli zatvorené doma, dnes, zdá sa, sa svet žien viac organizuje.

Dnes sa teda hovorí o plusoch aj mínusoch materstva a ženy sa väčšmi boja. Nie je to preto, že kedysi sa prezentovali najmä svetlé stránky materstva?

Samozrejme, bolo nesprávne nechávať naše dcéry myslieť si, že materstvo je prechádzka ružovou záhradou. Nie je. Je to životná skúsenosť ako každá iná. S kladmi aj so zápormi. Stali sa však matkami z vlastného uváženia, bola to ich slobodná voľba. Opakujem, ak žijú naše dcéry v domnení, že materstvo je ľahké, je naša chyba, že sme ich zle vychovali.

To je veľmi jednoduché. Dobrá matka je taká, ktorá svoje deti miluje a stará sa o ne.

Menila sa táto definícia počas histórie?

Názory na to, čo je dobrá matka, sa skutočne menili s časom. Na začiatku Francúzskej revolúcie (1789 - 1790) boli „občianky“ v spoločnosti priam valorizované ako „matky budúcich generácií“. Vzápätí prišlo sklamanie, keď im v roku 1794 Prvá republika odmietla udeliť politické práva s odôvodnením, že ich materské povinnosti boli nezosúladiteľné s občianskymi právami. Razom sa z materstva stala prekážka medzi rovnoprávnosťou žien a mužov. Dobrá matka v tých časoch mala sedieť doma a vychovávať potomkov.

Feministky takzvanej prvej vlny, čo vo Francúzsku situujeme medzi rokmi 1860 - 1945, požadovali občianske a politické práva, ale už nie z toho titulu, že vychovávali budúce generácie, ale preto, lebo Deklarácia práv človeka a občana mala univerzálnu platnosť. Keď to dosiahli, zistili, že zabezpečenie rovnoprávnosti nie je dosť. Starostlivosť o rodinu bola veľmi náročná a nedovoľovala plnohodnotne tieto získané práva využívať. Takže feministky „druhej vlny“ - v rokoch 1960 - 1980 - sa pustili do ťažkého boja za získanie kontroly nad svojou plodnosťou v podobe antikoncepčnej tabletky a umelého prerušenie tehotenstva.

Na Slovensku sú ženy na materskej zvyčajne tri roky. Vrátiť sa do práce po niekoľkých mesiacoch od pôrodu považujú mnohí za zvláštne. Odkiaľ pramení myšlienka, že žena musí zostať pri malom dieťati, veď kedysi ženy dávali dojčatá k pestúnkam a nebolo to nič nezvyčajné.

Áno, bolo to zvykom. Pretože kedysi bolo treba byť dobrou manželkou predtým, ako ste boli dobrou matkou. Sexuálny akt počas obdobia dojčenia sa neodporúčal, vraj to kazilo mlieko. Práva manžela boli nad právami dieťaťa, a teda bábätko išlo dojke. Ani cirkev nenamietala, naopak, kázala, aby ženy poslúchali svojich manželov. Boh, kráľ a otec, tak fungovala hierarchia.

Myšlienku, že matka by mala byť blízko svojmu dieťaťu, oživil v 18. storočí Jean-Jacques Rousseau. Od jeho knihy Emil alebo o výchove to začalo fungovať inak. Dokonca na dvore Ľudovíta XVI. si ženy dali nosiť deti, aby ich dojčili rovno pred kráľom!

Bojujete za to, aby spoločnosť vytvorila pre matky lepšie podmienky. Chcete, aby sa materská dovolenka vo Francúzsku reformovala. Ako by mala podľa vás vyzerať?

Materská u nás trvá len 16 týždňov. V tom období ženy dostávajú sto percent platu, aký dostávali, keď pracovali. Samozrejme, mladá mamička si môže zobrať takú dlhú materskú, ako si želá. Aj rok. Aj tri ako u vás. Ak sa tak rozhodne, zamestnávateľ by ju mal aj po uplynutí tohto obdobia vziať späť. Takmer žiadna si však nemôže dovoliť nemať príjem taký dlhý čas. Existuje množstvo vecí, ktoré by sa dali vylepšiť, a máme projekty, na ktorých naša organizácia spolupracuje s asociáciami rodičov.

Napríklad by sme časť materskej dovolenky mohli transformovať do vzdelávacích kurzov o výchove. Matky by sa mohli spájať a vytvárať jasle, kam by chodili popri profesionálnych vychovávateľkách pomáhať ako dobrovoľníčky. To by znížilo cenu jaslí. Treba domyslieť tiež otcovskú dovolenku tak, aby ju skutočne využívalo čo najviac párov. Treba pracovať na plánoch, ktoré môžu rodinám uľahčiť zosúladenie pracovného a rodinného života.

Dnes by sa nikto neodvážil povedať žene, že si musí vybrať medzi kariérou a dieťaťom. Vnímam to tak, že v posledných rokoch sa skutočne prístup k materstvu zmenil. Všimla som si novú tendenciu, že mladé matky samy predostierajú materstvo ako tému verejnej diskusie. Chcú všetko - mať profesionálnu aktivitu, a to zaujímavú a dobre platenú, a súčasne chcú byť matkami za tých najlepších možných podmienok. Tvoria silné komunity na internetových diskusných fórach, kde často svoje požiadavky formulujú a prezentujú.

Je veľký rozdiel v tom, ako vnímala spoločnosť materstvo v 70. rokoch?

V 70. rokoch dávali feministky materstvo akosi na okraj. Baby boom im priniesol množstvo sklamaní. Cítili to tak, že nemôžu naplno využívať svoje politické práva, ktoré si ťažko vybojovali. Ženám chýbal čas na to, aby mohli kandidovať v politike a zúčastňovať sa na správe štátu. Ženy boli v tých rokoch vzdelanejšie ako ich matky, teda generácia predtým. Túžili po tom, aby dokázali svoje kompetencie v praxi, a tiež po tom, aby ich diplomy nezostali len v šuplíkoch. Detváky ich v tejto túžbe akosi brzdili. Takže brali materstvo ako prekážku v osobnostnom vývoji.

Dnes, päťdesiat rokov po feministickej revolúcii, môžu ženy konštatovať, že ovládanie plodnosti vo forme antikoncepčnej tabletky pre ne nevyriešilo všetky problémy. Stúpol počet tých, ktoré sa nechcú stať matkami, a ich dôvody sa rôznia. Ale žien, ktoré deti chcú, je stále väčšina. Dnes majú tieto ženy zväčša zamestnanie, nie sú matkami v domácnosti. Musia teda tvrdo pracovať doma aj mimo domácnosti. A potrebujú väčšiu pomoc na oboch frontoch.

Žena a matka. Ako veľmi sú podľa vás tieto dve identity spojené?

Sme cicavce. Narodíme sa buď ženského, alebo mužského pohlavia preto, aby sme mohli rozmnožovať druh. Rozdiel medzi mužským a ženským zostáva determinovaný rôznymi úlohami, ktoré sa nám dávajú v reprodukcii. Dovtedy, kým to tak bude, materstvo zostane jednou z hlavných prvkov ženskej identity. To, samozrejme, žiadnej žene nezakazuje, aby odmietla stať sa matkou. Cirkev dovolila ženám a mužom, aby manželstvo a rodenie detí odmietli. Odvtedy je každý z nás slobodný prispieť alebo neprispieť k rozmnožovaniu nášho druhu. Dnes je, samozrejme, čoraz viac tých, ktorí sa rozhodnú nestať rodičmi. Aj tak si však myslím, že ani títo ľudia nie sú úplne oslobodení od rodičovských úloh.

Po prvé, vedomky alebo nevedomky, zostávajú modelmi pre mladých. Pozitívnymi alebo negatívnymi. Po druhé, aj bezdetní ľudia platia dane a tým pomáhajú rodinám. Funguje to aj opačným smerom - deti druhých ľudí budú prispievať na ich dôchodky. Všetci budeme profitovať z toho, ak budú deti dobre vychované, zdravé. Opisujem princípy solidarity, základ našej demokracie. Prakticky je každá generácia kolektívne, solidárne zodpovedná za tú nasledujúcu.

Stúpa počet otcov, ktorí sa rozhodnú zostať na materskej. Myslíte, že sa mení aj pohľad mužov na materstvo?

Naše politické systémy vytvorili muži pre mužov, ktorí veria na oddelenie súkromného a verejného života. Dlho to znamenalo nechať deti matkám, aby sa oni mohli naplno venovať svojej profesii, živili rodinu. Otcovstvo na čas prestalo byť veľkou oblasťou ich záujmu. Dá sa povedať, že takýmto spôsobom sa akosi zbavili zodpovednosti. Dnes vidíme, ako sa aj otcovia menia, kladú si otázky. Nachádzajú opäť chuť na rodičovstvo, chuť starať sa o svoje deti v rovnakej miere, ako to robia ich manželky. Myslím si, že „otcovstvo“ sa stane dôležitou súčasťou občianskej angažovanosti. Mohol by to byť spôsob, ako nájsť nový elán (ré-enchanter) pre náš politický život.

Čoraz viac žien nechce deti. Tehotenstvo ich znechucuje a pôrod desí

Výber pre vás